Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu

Prehľad správ

Štefan Schneider: „Dizajnér musí byť výnimočný a musí byť v obraze.“Vytlačiť
 

Študoval na Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene (dnes Technická univerzita), kde končil štúdium u profesora Halabalu. Osemnásť rokov navrhoval nábytok pre československý trh. V roku 1988 spoluzakladal katedru dizajnu nábytku a drevárskych výrobkov, ktorú osem rokov viedol. Za tridsať rokov pedagogickej kariéry vychoval rad úspešných dizajnérov, časť z nich aj na Mendelovej univerzite v Brne. Vo februári oslávil životné jubileum – 70 rokov. Dizajnér, profesor Štefan Schneider.

schneider.jpgKde všade môžu ľudia vidieť vaše výrobky?

Venujem sa vo veľkej miere dizajnu interiérov, pre mnohé som navrhol aj originály produktov – svietidlá, stoly, stolíky, skrinkový aj kuchynský nábytok... Počas môjho pôsobenia v Bratislave som napr. navrhol a realizoval interiér polyfunkčnej zasadačky firmy Palma alebo interiér privátnej pracovne pre vtedajšieho ministra kultúry, básnika Miroslava Válka. Mal som šťastie na osobnosti, s ktorými som mohol spolupracovať. V rámci dizajnu pre priemyselnú výrobu som navrhol prvý slovenský univerzálny nábytok „Sluna“, ktorý vyrábala firma Drevoindustria Žilina. „Sluna“ sa objavila aj na výstave „Ako sa žilo...“  spomienka na 70-te a 80-te roky 20-teho storočia, ktorú organizovala Technická univerzita v Košiciach. Dekan fakulty umenia až pri tejto príležitosti zistil, že nábytok, ktorý si kedysi kúpili s manželkou z mladomanželskej pôžičky je môj dizajn „Sluna“. Rovnako pri mojej návšteve v pracovni primára MUDr. Jozefa Ježíka na Poliklinike vo Zvolene som objavil nábytok, ktorý som navrhoval, vyrábali ho v nábytkárskom podniku Mier Topoľčany. Navrhol som aj dizajn interiéru zasadacej miestnosti Mestského úradu vo Zvolene.

Držíte si ako dizajnér jednu líniu alebo ide o totálnu kreativitu?

Dizajn produktov je o kreativite inšpirovanej minulosťou, súčasnosťou i budúcnosťou. Môj „srdcový“ dizajn stoličky – „Schneiderky“, je inšpirovaný „thonetkami“, stoličkami z ohýbaného dreva. Chcel som upriamiť pozornosť študentov na vplyv technológií na  tvorbu. Dizajnér musí byť kreatívny, ale jeho návrh musí byť použiteľný, vyrobiteľný, musí mať svoj príbeh. Hovorí sa, že čím menej dielcov, menej operácií, tým lepší dizajn.

Dá sa rozlíšiť dobrý dizajn od zlého?

Musíte rešpektovať, čo produkt dokáže. Nájsť, v čom je výnimočný, pre koho je navrhnutý, akú má funkciu, do akého prostredia je určený... Musíte rešpektovať ergonomické,konštrukčné, technologické, materiálové aj ekologické vlastnosti. Potom nasleduje otázka údržby, recyklácia, atď. Je to aj o osobnosti dizajnéra.

Môže teda laik rozoznať dobrý dizajn od zlého?

Dizajn by mal zaujať. Dizajnér by svoj produkt nemal nikomu vnucovať. Na prvý pohľad musí byť jasné, že bude z hľadiska funkcie použiteľný. Videl som napríklad stoličku, ktorá mala nohy situované viac dopredu, vyzerala, akoby chcela skočiť. Ale sedelo sa na nej báječne. Dizajnér nesmie z ruky vypustiť dielo, ktoré nie je dokončené, nie je dokonalé. Ak to urobí, prenesie túto nedokonalosť na užívateľa. Taký klient vás nikdy viac neosloví.

Vyžaduje to povahu detailistu a dobrú spätnú väzbu.

Jedným z predmetov, ktoré garantujem je „Dizajn konštrukčného detailu“. Na produkte sa objavujú detaily, ktoré spoluvytvárajú celok. Na vizuál produktu vplýva materiál a dizajn konštrukčného detailu je veľmi dôležitý.

Je dizajnér vo svojej tvorbe solitér?

Myslím si, že nie. Musí byť výnimočný, ale musí byť aj v obraze, čo sa v danej oblasti dizajnu deje doma a vo svete. Sleduje tvorivé osobnosti, ktoré sú v popredí, vo svojej tvorbe pracuje s duchom doby. A, samozrejme, spolupracuje s klientom.

Keby ste porovnali dizajn osemdesiatych rokov s dneškom, v čom by boli najvýraznejšie odlišnosti?

Postmoderna zbúrala tvrdé kritériá funkcionalizmu. Otvorili sa dvere pre kreativitu v podobe farebnosti, možnosti skladania dielov do funkčných celkov a pestrosti usporiadania nábytku. Tak vznikol aj môj univerzálny nábytok „Sluna“. Ponúkol možnosti rôzneho využitia podľa potrieb užívateľa. Koncom dvadsiateho storočia zase prišiel mininalizmus, ktorý pretrváva dodnes. Jednoduché zariaďovacie prvky v dobrej kvalite sa páčia aj mne.

Čo je charakteristické pre súčasný dizajn?

Súčasný dizajn je globálny, ale aj s prvkami identity a autenticity. Nemusí to byť len folklór, ide však o  názor určitej skupiny, ktorá žije a tvorí v danom priestore. Dvaja moji študenti práve teraz riešia bakalársku prácu na tému „Hľadanie autenticity a identity“, kde každý z nich má svoj názor. V Lesníckom a drevárskom múzeu vo Zvolene je v rámci výstavy „Etudy z dreva“ vystavený produkt inšpirovaný čičmianskym vzorom. Bol navrhnutý ako doplnkový nábytok – policový systém. Dizajn je vždy ovplyvnený rukopisom autora a psychológiou produktu a dizajnu, ktorá má vplývať na človeka.

Máme nejaký príklad, ako vplýva dizajn na psychiku človeka?

V rámci semestrálnej ateliérovej tvorby máme tému: „Kto tu býva?“. Podľa dizajnu a architektúry sa naučíte odhadnúť, aký typ človeka obýva daný priestor. Farba, proporcia, kompozícia – to je dizajn. Dá sa bývať v jednoduchom a pritom pohodlnom interiéri v severskom štýle Hygge, v podnikateľskom „baroku“, aj v štýle „sám sebe architektom“, s červenými stenami. Cieľom interiérového dizajnu by mala byť pohodlnosť žitia, takmer bezúdržbovosť a vyváženosť prostredia s jasne načrtnutými funkciami denného a odpočinkového charakteru. Predpokladám, že v budúcnosti budeme žiť v minimalistických interiéroch s technológiami, ktoré uľahčia obslužnosť priestorov a nezahltia nás zbytočnosťami.

Navrhovali ste aj zasadaciu miestnosť na Mestskom úrade, ktorej rekonštrukcia aktuálne finišuje. Aká bola táto práca?

zasadacka.jpgBavilo ma to. Hoci to nie je jednoduchá rekonštrukcia. Bolo potrebné rešpektovať danosti priestoru, ktoré ovplyvnil aj ohraničený priestor s funkciami z minulosti. Priestor zasadačky je súčasťou budovy, ktorá žije svojím životom, svojimi funkciami, tie bolo potrebné v návrhu zohľadniť a rešpektovať. Potreboval som tento priestor „vyčistiť“. Interiér rešpektuje komunikačné zóny, potrebu miest pre 116 ľudí, ako aj rôznorodosť jeho využitia. Osvetlenie imituje priame denné svetlo s možnosťou stmievania. Farebnosť je tlmená v odtieňoch sivej, béžovej a bielej. Dôležitá bola príprava pre technológie, vzduchotechniku, kúrenie, osvetlenie, akustiku, audio, video, napájanie káblov, mikrofóny. Práca, ktorú nie je vidieť, ale pre správny chod priestoru je nesmierne dôležitá. Všetko musí byť na milimeter presné.

Tridsať rokov pôsobíte v akademickom priestore. K čomu sa snažíte viesť svojich študentov?

Mojím cieľom je vychovať úspešného absolventa. Kreatívneho dizajnéra, obchodníka, slušného človeka. Neodpustím mu nič, ale spravím všetko pre to, aby bol dobrý. Nie je to ľahké ani pre mňa. V ateliéri mám na hodine zhruba desať študentov, individuality, ktorým sa treba venovať, taktiež sa denne pripravovať, adekvátne reagovať. Svoje veci však musia riešiť sami, aj keď pod mojím vedením.

Každý študent musí byť schopný dotiahnuť svoj produkt do konca?

Áno. Výsledkom semestrálnej, bakalárskej i diplomovej práce je funkčný prototyp. Keďže výroba prototypu je nákladná, produkt musí byť taký, aby stálo za to ho realizovať a vystaviť. S takýmto produktom môže absolvent vstúpiť do profesionálneho života, na jeho základe si ho klienti či firmy všimnú. Na Technickej univerzite vo Zvolene máme vybudovaný nový výstavný priestor, kde je možné pozrieť si tieto prototypy študentov.

-ej-

 


 
 


Úvodná stránka