Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu

Prehľad správ

Binder: „Lukostreľba mi dáva možnosť pracovať na sebe.“Vytlačiť
 

Lukostreľba je umenie koordinácie pohybu a sústredenia mysle. Je to prastarý šport, ktorý má dnes množstvo rôznych odnoží. Ako sa v nich vyznať, a kde začať, hovorí Dušan Binder, vicemajster v tomto športe.

binder.jpgAko ste sa dostali k lukostreľbe?

Prvý luk som si spravil už ako malý chlapec. Bol to však len ohnutý kus liesky. Z čoho bola tetiva, to si už nespomínam, ale ako šípy som používal trstinu. Šíp bol bez operenia, s klincom namiesto hrotu. Myslím, že v tej dobe som sa tešil hlave z toho, že šíp letí. (Smiech)

Neskôr kamarát dostal od rodičov kúpený luk. Ten mal už ploché ramená a k nemu aj niekoľko operených šípov. Strieľať z neho už bola iná liga. Začali sme súťažiť, kto z nás niečo trafí.

Ako to už v živote býva, potom bolo „dlho, dlho nič“ a až raz v obci Divín, kde sme mali chalupu, pred desiatimi rokmi v rámci obecných slávností predvádzal v miestnom kaštieli svoje lukostrelecké umenie jeden pán. Dnes už viem, že to bol Vlado Sobota a pár miestnych nadšencov z Divína, ktorí mali už svoje luky. Vtedy to vo mne veľmi zarezonovalo a prostredníctvom pána Sobotu som si objednal svoj prvý „ozajstný“ luk.

 

Ako sa zorientovať v druhoch lukov?

Poznáme viac druhov lukov. Priaznivci športových prenosov z olympiády, kde sme minulý rok prvýkrát v histórii Slovenska mali aj svoje zastúpenie lukostrelcov Borisa Baláža a Alexandru Longovú, mohli vidieť tzv. olympijský luk (OL),teda luk s kovovým stredom, reflexnými ramenami, mieridlami a rôznymi stabilizátormi. Ďalej sú to kladkové luky, ktoré majú na konci ramien kladky a tiež majú mieridlá. Z historických filmov poznáme dlhé anglické luky – longbow, primitívne luky bez streleckého okna (v zmysle dobové). Jazdci na koňoch v Ázii používali krátke jazdecké luky. Asi najpočetnejšími lukmi medzi strelcami na Slovensku sú tradičné reflexné luky, teda luky s dreveným stredom a s reflexnými ramenami. Okrem olympijského luku som vyskúšal všetky druhy lukov, no najviac mi učaroval longbow – dlhý luk s drevenými šípmi. Tie si aj sám zhotovujem.

 

V čom je rozdielna halová, terénna a 3D lukostreľba?

Ja sa venujem 3D lukostreľbe.Môžeme to prirovnať ku golfu. Idete lesom, lúkou od terča k terču ako golfisti od jamky k jamke. Pod traťou si treba predstaviť nejaký pomyslený, stužkami označený okruh v prírode. Najčastejšie to býva 28 3D terčov označených číslom, a tak každá skupina podľa svojho čísla skupiny vie, na ktorom mieste trate začína súťaž. Na terče sa strieľa z neznámych vzdialeností, tie sú pre rôzne divízie a vekové kategórie označené tromi kolíkmi. Každý strelec vie, odkiaľ strieľa. Organizátor vyhlási, podľa akých pravidiel sa strieľa a podľa nich už strelci vedia, či od kolíka strieľa jeden alebo dvaja strelci súčasne, ale aj či sa strieľa na 3D terč jeden alebo dva šípy. Po výstrele je strelec alebo dvojica vymenená inými strelcami zo skupiny. Keď odstrieľajú všetci strelci zo skupiny, celá skupina sa presunie spoločne k terču. Na 3D terči, napr. diviakovi, sú na tele označené bodové zóny a strelci si potom podľa šípov v terči zapíšu do bodovačiek príslušné bodové hodnoty. Následne sa presunie skupina podľa značiek k ďalšiemu stanovisku. Po odstrieľaní celého okruhu sa sčítajú všetky body a sú vyhlásení víťazi.

Terénna lukostreľba je niečo podobné ako 3D lukostreľba, len sa strieľa na kruhové papierové terče rôznych veľkostí v závislosti na vzdialenosti. Halová lukostreľba sa strieľa v hale najčastejšie zo vzdialenosti 18 m. Každá divízia luku má na túto vzdialenosť svoju veľkosť terču. Strieľa sa 20 sád po 3 šípy. Strelci sú nastúpení v jednom rade a majú časový limit na vystrelenie šípov.

Okrem halovej je ešte terčová lukostreľba. Tá sa strieľa vonku, na štadiónoch a tiež podľa jednotlivých divízií lukov a vekových kategórii od 20 do 70 m.

Ešte by sme nemali zabudnúť na priaznivcov historickej lukostreľby. Tí si organizujú svoje súťaže, napr. na hradoch ako Beckov, majú historické oblečenie a preferujú luky z tradičných materiálov.

 

Binder1.jpgAko často je potrebné trénovať, aby sa človek začal viditeľne zlepšovať?

Aby som si zlepšil svoje znalosti o lukostreľbe, spravil som si aj trénerský kurz. Tam padlo aj číslo počtu vystrelených šípov, ktoré by strelec mal v rámci roka vystreliť, aby si udržal svoju streleckú formu. To číslo si už presne nepamätám, ale boli to desaťtisíce šípov. Bývame v rodinnom dome a vďaka väčšej záhrade mám v prípade priaznivého počasia možnosť trénovať skoro každý deň. Okrem fyzickej stránky tréningu je nesmierne dôležitá aj psychická časť. Tú je však ťažšie natrénovať. Ak sa nedokážete sústrediť na strieľanie, nebudete triafať. Ak si prinesiete na súťaž svoje osobné problémy, tak je to stratené.

 

Lukostreľba trénuje hlavne sústredenie a presnosť. Je niečo, čo špeciálne vás tento šport naučil?

Umožnil mi spoznať samého seba, moje plusy a mínusy pri veľkej záťaži. Dal mi možnosť pracovať na sebe. Zažil som stav prítomnosti, bezmyšlienkovitosť, keď som terč doslova cítil. Len som dvíhal luk a naťahoval tetivu a vedel som, že to bude zásah. Bol to pocit, ako keby medzi mnou a cieľom vznikla nejaká pomyselná elektrická šnúra, dráha, po ktorej ten šíp mal letieť. Nič iné okolo mňa v danom momente neexistovalo. Takže pre mňa je to cesta. Cesta, aby som sa k daným stavom dopracovával čo najčastejšie. Mrzí ma, že som sa k lukostreľbe nedostal v mladšom veku, ale ako sa vraví, všetko príde v tom správnom čase.

 

Je to starý šport. Sú spojené s lukostreľbou a súťažami nejaké tradície alebo rituály?

Vraví sa, že luk je po reči a ohni najvýznamnejším objavom, ktorý nám umožnil ľahším spôsobom získať potravu. Lukostreľba ako šport u nás práve tento rok oslavuje 60. výročie vzniku. V našom regióne neviem o žiadnych tradíciách spojených s lukostreľbou. Tie by som skôr hľadal v Ázii. Rituály pred streľbou ale môže mať každý lukostrelec. Pomáhajú mu odreagovať sa od vyrušujúceho okolia.

 

Je dnes záujem medzi mladými ľuďmi o lukostreľbu?

Rozhodne áno. Je to u nás dynamicky sa rozvíjajúce športové odvetvie. Kým v mojich začiatkoch bola jedna súťaž raz za nejaké dva, tri týždne a stretlo sa na nej 50 – 60 súťažiacich, dnes je nejaká súťaž  azda každý víkend, v letnom období sa stane, že sa strieľa aj v sobotu a aj v nedeľu. Zažili sme párkrát, že sa v jeden deň na rôznych koncoch republiky konali 2 – 3 súťaže. Tiež sa, samozrejme, zdvojnásobili počty strelcov na súťaži.

 

V tomto športe ste dosiahli viaceré úspechy: získali ste v minulom roku 2. miesto na majstrovstvách sveta v loveckej lukostreľbe v Taliansku a 3. miesto na majstrovstvách Európy v terénnej lukostreľbe v Nemecku. Ako sa vám to podarilo?

Mohol by som povedať, že desať rokov práce prinieslo svoje ovocie. Už pred dvomi rokmi som na majstrovstvách sveta v loveckej lukostreľbe obsadil 3. miesto. Tri body ma delili od titulu majstra sveta. Vtedy som si tak vravel, že ktovie, či sa mi to ešte v živote podarí. Ale sny sa plnia. Môj bol, aby som spolu s mojím, už spomínaným priateľom a výrobcom lukov Tomášom Hanušom stál na významnom medzinárodnom podujatí na stupni víťazov. No a minulý rok sa to podarilo, a to hneď dvakrát, pričom Tomáš získal oba tituly.

A ako sa mi to podarilo? Bol som rád, že na oboch súťažiach som každý deň postupoval vyššie a vyššie. Posledný deň vlastne strieľajú tí najlepší spolu a verte, ten tlak pri každom výstrele je obrovský. Ja som si na oboch súťažiach pred posledným dňom nepozrel výsledky, takže som nevedel, koľko ma delí od mojich súperov. Tým pádom moja myseľ počas súťaže nebola zaťažená nejakou matematikou.

 

Hrozia pri lukostreľbe nejaké zranenia, úrazy?

Ako pri každom športe, aj pri lukostreľbe riziko úrazov hrozí. Azda každého lukostrelca v jeho začiatkoch švihla tetiva po predlaktí, výsledkom čoho bola pekná modrina. Predchádzať tomu sa dá správnym držaním prednej ruky a, samozrejme, chráničom predlaktia. Lukostrelec by mal veľa pozornosti venovať aj svojmu luku a šípom, či sa na nich neobjavili nejaké praskliny a rozhodne nestrieľať s poškodeným náradím. Videl som už viac zlomených lukov pri výstrele a stalo sa taktiež, že poškodený šíp sa v momente výstrelu zlomil a časť šípu sa zabodla do strelcovej ruky. U detí hrozí riziko zranenia pri vyťahovaní šípov z terčovnice. Deti sa zvyčajne natlačia veľmi blízko k terčovnici, aby videli zásahy. Potom, keď sa ťahajú šípy, neodstúpia a môže sa stať, že koniec šípu pri ťahaní skončí v tvári malého zvedavca. Netreba podceňovať ani odrazené šípy, a preto by všetci rozhodne mali stáť za strelcom, čo strieľa a, samozrejme, ak sa strelcovi niekto objaví v jeho zornom poli, rozhodne má prestať so streľbou.

 

Lukostreľbe sa venuje aj vaša manželka. Strieľate si spolu alebo jeden z druhého? (Smiech)

Som veľmi rád, že lukostreľba chytila aj moju manželku. To nám, samozrejme, umožňuje strieľať si zo seba nielen v bežnom živote, ale aj pri lukostreľbe. (Smiech) Ale vážne. Vďaka tomu, že sa nám to stalo životným štýlom, sme spolu na rôznych súťažiach asi 35- až 40-krát počas roka. Je mnoho strelcov, ktorí musia robiť nejaké kompromisy medzi súťažami a trávením času so svojou rodinou. U nás to odpadá.

 

Priviedli ste k tomuto športu aj vaše deti alebo niekoho z okolia?

Ale áno, najmladší syn Šimon začal s lukostreľbou vo veku 4 rokov. Vydržalo mu to do desiatich rokov. Teraz má iné záujmy, ale verím že sa raz k tomuto krásnemu športu vráti.

-ej-

 


 
 


Úvodná stránka