Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu

Prehľad správ

Zuzana Almáši Koreňová: „Intuícia sa dá naučiť.“Vytlačiť
 

Je výtvarníčka, trénerka osobného rozvoja, píše a prednáša. V prvom rade tvorí prekrásne a zaujímavé bábky, ktoré vraj vedia liečiť dušu. Organizátorka výstavy Dvorné dámy a bábkarka Zuzana Almáši Koreňová.

almáši koreňová.jpgKto sú Dvorné dámy?

Sú to všetci umelci, ktorí sa tejto každoročnej výstavy zúčastnili. Doteraz to boli len ženy, ale tento rok sme mali už aj dvoch mužov.

Ako vyberáš týchto ľudí?

Na celom Slovensku je veľa tvorivých ľudí. Niektorí sa vedia odprezentovať lepšie, niektorí menej. Niektorí sa hanbia, majú zábrany alebo si myslia, že ich práca nie je dostatočne zaujímavá. Vyberám a zameriavam sa práve na takýchto ľudí, aby si viac dôverovali, aby zistili, že sa dá uživiť aj umením a pomedzi to vyberám aj známejších umelcov, aby bola výstava vyvážená.

Ako začala tvoja tvorba?

Od malička. Moja mama bola výtvarníčka, takže niekedy, keď som nechcela ísť do škôlky, zobrala ma so sebou do práce alebo som trávila čas popri nej v keramickej dielni, ktorú mala s kamarátkou na malej chalupe nad Neresnicou.

Tvoríš špecifické a originálne bábky. Kedy vznikla tvoja prvá bábka?

Keď som mala asi jedenásť rokov, tak som s mamou pri upratovaní pivnice našla drevenú škatuľu, v ktorej boli staré marionety. Mohli mať aj viac ako sto rokov, boli prevŕtané červotočom, mali dotrhané oblečenie. Neviem prečo, mama ma ich poslala vyhodiť. Poslúchla som, ale oplakala som ich. Na druhý deň som ich chcela z koša vybrať, ale už tam neboli. Požalovala som to starkému a vtedy som prvýkrát v živote videla smutného muža. Nepovedal nič, možno povedal niečo mojej mame, jeho dcére. Časom som na to zabudla. K tvorbe som sa opäť vrátila, keď bola moja dcéra malá. Spomenula som si na bábky. V roku 2010 som robila prvú výstavu. Prizvala som si tri ženy – bábkarky, každá tvorila iným štýlom. Jedna z nich mi poskytla základnú malú šablónku na strih. V roku 2011 som vytvorila prvé postavičky, boli to skôr torzá s hlavami. Zistila som, že viem šiť. Hoci kedysi na strednej škole som si šila oblečenie, toto bol už iný level. O rok na to som im vyrobila aj končatiny, chcela som, aby sa bábky hýbali. Vyrobila som prvých sedem bábok a hneď sa predali. Na základe spätnej väzby som zistila, že moje bábky vyvolávajú pozitívne emócie a sú akýmisi spoločníčkami. Tak som ich nazvala „Bábky, ktoré liečia dušu“.

Čo je ich predobrazom a tvojou inšpiráciou?

Nič, tvorím, čo mi príde. Všetko, čo tvorím, vzniká v procese, takže aj pre mňa je to v závere často prekvapením. Čo je zaujímavé, tvorím aj pre mužov. Vždy ma to prekvapí, keď zavolá muž.

Čo ich k tomu vedie?

Podľa mňa detskosť, nespútanosť a otvorená myseľ. Všeobecne naša spoločnosť je vychovávaná k tomu, že sú chlapčenské a dievčenské hračky. Títo muži majú v sebe akýsi ženský element, citlivosť, čo si vážim. Väčšinou sú to ľudia, ktorí sami niečo tvoria.

Ako dlho trvá vyrobenie bábky?

Je to dlhý proces, tvorenie nefunguje na lúsknutie prsta. Potrebujem sa na daného človeka najprv naladiť. Potrebujem precítiť, ako mi daný človek „svieti“, akú energiu vyžaruje a akú potrebuje ešte viac posilniť. Čo je zaujímavé, mám pomocníka.

Kto to je, ako si ho našla?

Je to môj bývalý sused, ktorý býval s rodinou nad nami. Problém bol v tom, že aj so ženou dosť kričali a bili svoje deti. Povedala som im, že nabudúce zavolám hliadku, keď s tým neprestanú. Radila som im, aby zašli do poradne. Toto sa opakovalo. Sused si ma neskôr našiel na sociálnej sieti, začali sme komunikovať. Vysvitlo, že rodina má veľké dlhy. Pochopila som, že on chce riešiť situáciu, ale nevie ako. Pomohla som im vybaviť záležitosti ohľadom rýchleho a efektívneho riešenia situácie. Môj sused už bol veľmi psychicky vyčerpaný a uvažoval nad nie práve šťastným riešením. Našťastie ho zaujala moja tvorba, naučila som ho niektoré techniky, šiť na stroji, robiť základy bábok. Dnes mi pomáha. Váži si prácu a je nadšený. Bohužiaľ, ako rodina sa rozpadli, ale s deťmi má nakoniec vynikajúci vzťah. Zvládol to, dostal sa zo svojej situácie, urobil úžasnú zmenu. Aj jemu som urobila bábku, ktorá mu pripomína jeho babičku, významnú ženu v jeho živote.

bábky.jpgDostávaš zadania, aká má byť bábka, ktorú tvoríš pre klienta?

Nie, nechcem sa nechať ovplyvňovať, na človeka sa vždy naladím. Potom ma baví čítať komentáre, ako som sa trafila do ich predstavy. Jediný podklad, čo od nich mám, je fotka. Niekedy sú požiadavky, ktoré sa k niečomu viažu, napr. že im umrel psík a chcú, aby bábka držala psíka. Inak je tvorenie na mojej intuícii a sama bývam veľmi príjemne prekvapená, ako sú ľudia spokojní.

Takže vieš čítať v ľuďoch. Zrejme to súvisí s tvojou ďalšou prácou – učením, lektorovaním, psychológiou.

Vždy ma bavilo pozorovať ľudí. Menej vnímaví si o mne niekedy myslia, že som utiahnutá, nespoločenská, lenže ja najprv sledujem, aký kto je, ako sa kto ku komu správa. Každý sme iný a keď chceme porozumieť človeku, potrebujeme sa na vec pozrieť jeho očami. Preto sa na človeka ladím. „Zvedomujem“ si, čo cíti, čo skrýva, čo sa bojí prejaviť, atď. Potom viem, do čoho opatrne zabŕdnuť.

Je to intuícia alebo systém, ktorý sa dá naučiť?

Je to z veľkej časti intuícia a tá sa dá tiež naučiť. Je to zmysel, ktorý sa dá vycibriť. Na čo kladieme pozornosť, to narastá. Myseľ je ako sval, takže sa dá trénovať podobne ako biceps.

Je to ten istý zmysel, ktorý si použila pri písaní svojej prvej knihy „Remove before flight“ – „Zahoď zábrany a staň sa pilotom svojho života“?

Už som chcela dávno napísať knihu, len nebol priestor. Ľudia čoraz viac požadovali knihu k bábkam. Rozhodla som sa, že ku knihe urobím zvlášť bábky a ani neviem prečo, v procese tvorenia vyšli piloti. Nevedela som ešte, ako sa kniha bude volať, aké budú príbehy. Urobila som sedem postáv a keď som sa na ne pozerala, prišla inšpirácia. Našla som súvislosť so životnými situáciami mojich známych a vytvorila som z nich príbeh. Snažila som sa vytvoriť z toho niečo pozitívne, aj keď niektoré príbehy boli na začiatku aj tragické. V každom príbehu sa kladie dôraz na silné stránky človeka, na fakt, že v živote sa dá zvládnuť čokoľvek, keď človek chce. Z každej životnej situácie sa dá vyviesť a opäť závisí, na čo sa zameriame. Buď sa chceme trápiť, alebo chceme vidieť výzvy, situáciu vyriešiť a ísť ďalej.

-ej-

 


 
 


Úvodná stránka