Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu

Prehľad správ

Stromy v meste – najdokonalejšia klimatizáciaVytlačiť
 

Ako veľmi vplývajú stromy a zeleň na mikroklímu v mestách. Nesmierne.

Zvolen zadržiava vodu zeleň Park prof. Adolfa Priesola pri Technickej univerzite1.jpgZa slnečného letného dňa dosahuje povrchová teplota asfaltu a dlažby až 50 °C. Príjemný a vlažný tieň nachádzame na tráve pod stromom, kde nameriame teplotu pod 30 °C. Vegetácia sa chladí vyparovaním vody a predstavuje najdokonalejšie klimatizačné zariadenie: korene prijímajú vodu a cez prieduchy listov sa voda vyparuje. Na odparenie vody sa spotrebúva skupenské teplo, ktoré je uchované vo vodnej pare. Toto teplo sa uvoľňuje na chladných miestach, kde sa pri nízkej teplote vodná para zráža späť na vodu. Vegetácia tak chladí v dňoch, keď je nadbytok slnečného žiarenia a vodná para premenou späť na vodu ohrieva okolie, keď teplota ovzdušia klesne. Na prenos tepla sa využíva obyčajná voda. Chladnička alebo klimatizácia pracujú na rovnakom princípe, používajú na to ale chemikálie, ktoré sú toxické. Naviac, klimatizácia ochladzuje miestnosť, teplo ale uvoľňuje na druhej strane (chladnička dovnútra chladí, navonok ohrieva), takže svoje okolie ohrieva. Stromy prostredníctvom vodnej pary presúvajú teplo tam, kde je ho treba.

V polovici augusta v roku 2016 sme spoločne s Nadáciou Blue Alternative merali pomocou termovíznej kamery teplotu v areáli Technickej univerzity a v centre Zvolena, na parkoviskách a sídliskách. Na asfaltovej streche bola teplota 50 – 60 oC, v tieni stromu menej než 30 oC. Živičný povrch vozovky pred budovou magistrátu na Námestí slobody mal teplotu 45 oC, okrasná zeleň na záhonoch  27°C. V Parku Ľudovíta Štúra bola teplota  v tieni stromu   23,6 °C. Ľudské postavy na termovíznej snímke z parku majú zreteľne vyššiu teplotu ako okolie, z čoho vyplýva, že prostredie človeka ochladzuje. Na otvorenej ploche vydláždeného námestia  i pod slnečníkmi je naopak ľudská postava chladnejšia než okolie a trpí v horúcom lete prehriatím. Nápadne vysoké sú teploty povrchu parkovísk pri supermarketoch, kde miestami presahujú 60 oC a palubná doska slnkom zohriateho auta máva teplotu až 80 oC.  Pozoruhodné boli tiež rozdiely teplôt medzi povrchom krytiny strechy (až 60 oC) a zelenými strechami s trávnikom s teplotou 30 – 35 oC.

Za jasného dňa prichádza na meter štvorcový až 1 000 W slnečnej energie. Suchý povrch sa touto energiou ohrieva a od ohriateho povrchu sa ohrieva vzduch, ktorý potom vysušuje okolie. Vegetácia a predovšetkým stromy sa chladia výparom vody a spotrebúvajú pritom až niekoľko stoviek wattov slnečnej energie na meter štvorcový. Jediný urastený strom tak chladí výkonom i niekoľko desiatok kW a jeho chladiaci výkon môžeme porovnať napríklad s piatimi klimatizačnými jednotkami, z ktorých každá má výkon 3kW. Stromy chladia zdarma a ešte pritom čistia vodu, ktorú prijímajú z pôdy svojimi koreňmi. Park s rozlohou pol hektára (5000m2) chladí okolité mesto výkonom 1 250 kW. Za jediný deň by sme spotrebovali na takéto chladenie 12 500 kWh energie, v eurách by sme za také množstvo energie zaplatili asi 150 eur. Stromy tvoria našu klímu a nič za to nechcú, len trochu starostlivosti. Robia tak potichu, nenápadne, čistia náš vzduch, vylučujú kyslík, poskytujú domov rôznym druhom živočíchov a naviac uvoľňujú ukľudňujúce látky, ktoré nám, ľuďom, prospievajú.

Doc. RNDr. Jan Pokorný, CSc.


 
 


Úvodná stránka