Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu

Prehľad správ

Ako pokračuje projekt mestských včiel?Vytlačiť
 

Na sídliskách sa vyznačili plochy. Kosí sa inak. Občania sa zatiaľ čudujú.

Projekt mestských včiel, ktorý koordinuje CEEV Živica a ktorý je primárne o údržbe verejnej zelene metódou blízkou prírode, pokračuje. Na vybraných ukážkových plochách na Západe, na Zlatom potoku či na Sekieri pri kostole už došlo k špeciálnej kosbe. Kosí sa len na vyznačených plochách alebo v pásoch, keď ide o tzv. mozaikovité kosenie.

Brno záhrada.jpgNa čo je to dobré, odpovedá architektka ZUZANA HUDEKOVÁ:

Pri mozaikovitom kosení sa ponecháva zhruba 40 – 20% nepokosených plôch, tieto plochy sa pokosia až v dostatočnom časovom odstupe. Takýmto spôsobom sa sleduje ochrana hmyzu, ktorá môže nájsť útočisko a potravu v nepokosenej časti.

Môžete popísať aj ďalšie plochy, ktoré ste navrhli?

Pri návrhoch je mojím princípom okrem zvýšenia biodiverzity aj zvýšenie atraktivity prostredia. Snažíme sa zvýšiť záujem o voľný pobyt v prostredí napr. premenou priestoru vytvorením pobytovej lúky (lokalita Západ), alebo nám ide o zapojenie obyvateľov formou komunitného pestovania vo vyvýšených záhonoch (lokalita Zlatý potok za bytovkami). V lokalite Zlatý potok je tiež navrhnutý záhon s výsadbou nektárodajných rastlín a kvitnúcou lúkou. Svojou farebnosťou by mal nielen vniesť nový prvok do trávnatej plochy, ale zároveň aj poskytnúť opeľovačom zdroj potravy.

Majú obyvatelia dôvod báť sa zvýšeného výskytu alergií?

Čo sa týka tejto oblasti, dnes je známych možno viac ako 20 000 alergénov. Na peľových alergiách, na ktoré často trpia obyvatelia miest, sa vo veľkej miere podieľajú kvitnúce trávy, ale silne alergizujúcimi sú medzi bylinami peľ paliny, ambrózie, mrlíka, žihľavy. Posledné menované sa v trávnikových spoločenstvách nenachádzajú, tieto sa nachádzajú na „rumoviskách“, nezrekultivovaných staveniskách, kde bol odstránený pôvodný porast.

Nakoľko sa trávniky so „špeciálnym redukovaným režimom kosenia“ kosia 2x ročne, skoré jarné kosenie okolo 15. mája rieši sčasti problém aj s kvitnúcimi trávami, nakoľko tieto pokosí tesne pred ich kvitnutím. Dokázal to aj botanický prieskum na lokalitách, ktoré boli v testovacej prevádzke v Bratislave – Karlovej Vsi a následné zhodnotenie alergológa, ktorý potvrdil výskyt len piatich druhov rastlín, pričom aj tie boli z alergologického hľadiska len málo významné. Navyše podľa odborníkov za výrazným nárastom alergií u ľudí v mestách stojí práve o prirodzenú vegetáciu ochudobnené prostredie a súčasný životný štýl.

Na čo je vôbec dobré priťahovať včely do miest odpovedá PETRA JEŽEKOVÁ z CEEV Živica?

Včela medonosná je najpočetnejším a najdôležitejším opeľovačom kultúrnych aj divo rastúcich rastlín. Jednoducho povedané, bez včiel by malo asi 20 tisíc druhov rastlín problém sa rozmnožiť a teda prežiť. Tým by sa zmenili prírodné podmienky natoľko, že ľudia by nemuseli byť schopní prežiť. Včely opeľujú až 86 % rastlinných druhov na Zemi. V Európe to predstavuje približne 76 % celej produkcie potravín.

Už niekoľko rokov je pozorovaný po celom svete veľký úhyn včiel. Častokrát včely doslova miznú, uhynuté telá sa nikdy nenájdu. Tento jav bol pomenovaný ako syndróm kolapsu včelstiev. Môže za to okrem chorôb a klimatických zmien v prvom rade spôsob, akým sa v súčasnosti vedie poľnohospodárska výroba. Včely prichádzajú o prirodzené prostredie. Ich pastvu likviduje monokultúrne pestovanie rovnakých plodín na veľkých plochách, geneticky modifikované rastliny a senáž. Ako nežiaduce buriny boli rovnako zlikvidované medonosné rastliny: vlčí mak, kúkoľ a nevädza. Jednou z hlavných príčin je však používanie pesticídov. Možno paradoxne, ale v súčasnosti práve mestské prostredie vyhovuje včelám viac ako to, ktoré je za jeho hranicou. Mesto má oveľa širšiu ponuku kvetov a kvitnúcich rastlín ako vidiecka krajina s monokultúrami. Ľudia tu pestujú kvety v parkoch, vo dvoroch, na balkónoch, je tu mnoho druhov okrasných stromov a kríkov. Takže pastva je vďaka tomu pestrá aj dostatočne dlhá.

Je dôvod báť sa včiel?

Včely sú v našich mestách – vždy tu boli a dúfajme, že aj budú. Ich momentálny návrat do miest je vlastne len ich chov tam, kde boli odjakživa. Pri dodržaní určitých podmienok správneho chovu nepredstavujú zbytočné riziko. Alergici musia so sebou, samozrejme, nosiť svoj pohotovostný balíček, ale k poštípaniu dochádza výnimočne, pokiaľ sa do miest osádzajú pokojné vyšľachtené včely. Pre zdravého človeka poštípanie nepredstavuje problém, včelí jed dokonca pomáha naštartovať imunitu. Včely predstavujú určite oveľa menšie riziko ako bežná mestská premávka. Je zaujímavé, že áut sa ľudia neboja, hoci spôsobujú desiatky úmrtí ročne, a včiel, ktoré nespôsobujú žiadne, sa každý bojí. V posledných rokoch boli zaznamenané iba úmrtia na poštípanie osou a sršňom.

Vo Zvolene už je niekoľko úľov, svoj úľ má aj Technická univerzita v Arboréte

Úľ je už viac ako 5 rokov na streche Národného lesníckeho centra, v arboréte je úľov niekoľko. Okrem toho v rámci mesta Zvolen včelária aj miestni včelári najmä na záhradkách.


-ej-

 


 
 


Úvodná stránka