Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu

Prehľad správ

Navštívili otvorenú záhradu v Brne. Čo sa môžeme naučiť od Brna?Vytlačiť
 

Na začiatku júna sme my, zástupcovia mesta Zvolen, Technickej univerzity a CEEV Živice navštívili Brno. Cieľom bolo zoznámiť sa so spôsobmi, ktoré rôzne brnianske subjekty využívajú pri budovaní a udržiavaní parkov.

Návšteva druhého najväčšieho českého mesta začala na Špilbergu. Kde inde predsa začať putovanie Brnom, ak nie na najvyššom mestskom kopci, na ktorom sa rozkladá hrad obklopený veľkým parkom? Sprevádzala nás ním projektantka jeho rekonštrukcie v rokoch 1996 – 2015, pani Eva Damcová. „Najdôležitejšia je kontinuita. Pred dvadsiatimi rokmi sme prijali nejakú koncepciu a tú nasledujúce roky všetci rešpektovali,“ hovorí žena, ktorá neodchádza, napriek tomu, že už má dôchodkový vek a mohla by plody svojej práce užívať v pohodlí domova. Nie, ona s nami putuje miestami strmými chodníčkami Špilberského kopca. Park je plný inovácií. Mnohé z nich len rešpektujú vynálezy minulosti. „V parku zachytávame vodu, funguje tu systém asi 90 vpustí,“ hovorí Damcová. Väčšina chodníkov je v parku vytvorených mulčom, po bokoch chodníka vedú odtokové zvody.

Okrem iného v parku nájdete svah, na ktorom sa pestuje vinič. „Kedysi sa tu pestovala vinná réva a miestni vinári prišli s nápadom, aby sme sa k tomu vrátili,“ hovorí. Myšlienka sa ujala, dnes je na mieste niekoľko desiatok viničov, starajú sa o nich samotní vinári. Už iný systém majú pri kozách. Dobre čítate, na vŕšku pasú kozy. „Kozy zvyšujú disciplínu,“ smeje sa zamestnanec parku, ktorý má na starosti zeleň. O kozy sa starajú zamestnanci príspevkovej organizácie – Verejná zeleň mesta Brno. To znamená prísť do práce o hodinku skôr. „Počas nej sa aspoň odreagujeme, už sme si na to zvykli,“ odpovedá na otázku, ako sa zamestnanci vyrovnali s novými pracovnými povinnosťami, ktoré vôbec nesúvisia s ich pracovným úväzkom. Mliečne produkty potom sami spracúvajú a využívajú. Nátierku z kozieho syra ponúknu aj nám. V peknej sále, kde organizujú aj svadby či konferencie.

Brno záhrada.jpgOnedlho sa už presúvame do Parku pod Plachtami, ktorý vznikol v rokoch 2011 – 2013 pri súbore bytových domov. Pôvodne tu mala stáť škola, ale tento plán zamietli samotní obyvatelia, ktorí túžili po zeleni v husto zastavanej časti. Je to veľká, asi 32 000 m² plocha porastená prevažne trávnatými či lúčnymi bylinami a krami. Uprostred sa nachádza jazierko plné rýb. Voda do jazierka prichádza zo striech troch bytových domov. Ide o príjemné prostredie na mieste, ktoré by mohlo byť betónovou džungľou. Zvlnené kopce porastené lúčnymi bylinami lákajú hmyz a včely a tešia pohľad. Ľudia spočiatku mali obavy o zmenu režimu, pri ktorom sa kosí menej ako vo zvyšných častiach mesta. „Obyvatelia sa na začiatku báli alergií či komárov z jazera,“ starostka inžinierka Drápalová, ktorá stála pri jeho zrode aj realizácii. Ako hovorí, ľudia časom pochopili, že sa nie je čoho báť. „Dnes zažívame dramatický úbytok hmyzu. Toto je spôsob, ako proti tomu bojovať, aby sme nezahynuli aj my,“ dopĺňa Petra Ježeková z CEEV Živica.

Poslednou zastávkou v Brne je Otvorená záhrada Nadácie Partnerstvo. Je to fascinujúce miesto, kde priamo uprostred Brna tím zamestnancov testuje prírode blízku údržbu a ekologické hospodárenie v administratívnej budove. „Išlo nám o maximálne využitie obnoviteľnej energie a využívanie dažďovej vody, vytvorenie tzv. uhlíkovo neutrálnej prevádzky objektov,“ hovorí Vlasta Rédl z Nadácie Partnerstvo. Nadácia zrekonštruovala jednu a vybudovala druhú, celkom novú budovu. DSC02101.JPGNová budova, ktorou prechádzame, je celá zo železobetónu, ktorým prechádzajú trubky naplnené vodou. Je to budova, ktorá má na vrchu zelenú strechu a dažďovú vodu odvádza do nádrží. Neskôr sa využíva na spotrebu v budove. Patrí medzi najekologickejšie a najekonomickejšie budovy v Českej republike, v porovnaní s inými obdobnými budovami ušetrí 20 000 eur ročne. Energiu čerpajú z tepelných čerpadiel napojených na osem hlbinných vrtov. V budove a jej okolí sa nachádza 80 meracích bodov, merajú všetky druhý dát ohľadom čerpania energií, spolupracujú pri výskume s Mendeleho univerzitou. „Napr. 15-ročný javor dokáže denne nasať a vyprodukovať 500 l vody,“ hovorí o potrebe stromov a zelene. „Zelená strecha pohltí až 60 % slnečného žiarenia,“ dodáva, keď kráčame po streche, kde sa dvaja študenti práve pripravujú na skúšku posadení hlboko do drevených kresiel. Nadácia si postupne prenajala zanedbané pozemky, ktoré patrili cirkvi a vybudovala tam veľkú záhradu otvorenú pre ľudí. Záhrada je otvorená pre širokú verejnosť, ktorá sem chodí oddychovať či pestovať si zeleninu, školy, ktoré sa sem chodia vzdelávať, či firmy, ktoré tu majú team buildingy. Priestor je spojením komunitnej záhrady, ekologického centra a parku. Ukazuje, čo všetko sa dá v meste urobiť tak, aby to slúžilo ľuďom a zároveň chránilo klímu. Investori, ale aj ľudia ako my sa chodia vzdelávať, ako sa dnes dá stavať a žiť čo možno najviac v súlade s prírodou. To je aj to, čo sa snažíme testovať vo Zvolene. Vystihuje to myšlienka architektky Damcovej: „Pred luxusným hotelom môže byť anglický trávnik, ale v parkoch a všade v meste to nie je nevyhnutné.“

Aj preto vo Zvolene testujeme iný prístup k údržbe, ktorý u mnohých vyvoláva skôr obavy. Lúčne porasty boli typické pre barok, a mnohé mestá dokazujú aj dnes, že sa dajú robiť esteticky, funkčne, s ohľadom na prežitie nielen hmyzu, ale aj človeka. Návšteva Brna nás učí, že vybudovanie zelených plôch potrebuje koncepčný prístup. Aj preto mesto pripravilo štúdiu rekonštrukcie parkov Višňovského pri stanici či Parku J. D. Matejovie na Zlatom potoku. Zároveň mestá potrebujú odvahu ísť do nových vecí aj napriek obavám obyvateľov. Spojenie koncepcie a invencií na báze spolupráce môže byť v budúcnosti cestou, ako budovať mesto lepšie.

-ej-

 

 


 
 


Úvodná stránka