Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu

Prehľad správ

Známy folklorista oslávil 90-kuVytlačiť
 

Milan Križo, známy folklorista, etnológ a lesník sa dožil krásneho životného jubilea. Na stretnutí s primátorkou mesta prerozprával aj príbeh, ako počas vojny takmer prišiel o život.

križo.JPGMilan Križo sa narodil v Hrochoti do rodiny žandára. Ako sám hovorí, ako panské dieťa rád pozoroval život na dedine. Veľa sa učil od miestnych ľudí, hral sa s miestnymi galganmi.  Mal chvíľu po šestnástich rokoch, keď dali Nemci richtárovi rozkaz, aby narukovali všetci muži od 16 do 65 rokov. To sa týkalo aj Milana. „Niektorí chlapci ušli počas pochodovania na Zvolenský zámok, ale mňa poznali, nemohol som ujsť. Otec si obliekol uniformu a napochodoval na zámok, aby ma vyslobodil. Potom ma prezliekli do ženských šiat a skryli v mlyne spolu so židovskými dievčatami. Tam sme boli až do oslobodenia mesta v marci 1945,“ hovorí Križo.

Ako mladý chlapec obdivoval život miestnych na vidieku. „Najradšej som mal, keď mi susedy dali fučky alebo keď som mohol pomáhať pri zvieratách,“ smeje sa. Všímal si aj folklór. „Nie je pravda, čo sa hovorí: že na dedine sa celý čas spievalo a tancovalo, najviac sa makalo. Až potom, keď ostal čas a dievčatá sa vracali z poľa, spustili tie svoje trávnice. To bolo nádherné!“ rozplýva sa dlhoročný folklorista. Už ako mladý muž si začal všímať piesne, zapisoval si slová. Veľmi túžil po gymnáziu študovať národopis, ale nebolo to možné, takýto odbor vtedy v ponuke nebol. Prijali ho na lesníctvo v Brne. Netrvalo to dlho, folklór si ho opäť našiel. V Brne spoluzakladal súbor Poľana. „Keďže som bol akýmsi umeleckým vedúcim a choreografom novovzniknutého súboru, dovolili mi vybrať preň meno,“ hovorí energický senior. V roku 1968 prišiel aj s manželkou a staršou dcérou do Zvolena, kde začal pracovať na vysokej škole technickej. Aj tu si ho folklór opäť našiel, respektíve on si našiel folklór – pomáhal pri oživení zvolenského súboru Poľana, ktorý bol v tom čase v akomsi útlme. Popri tom pracoval na kariére vysokoškolského pedagóga. Začal učiť botaniku, neskôr sa stal vedúcim katedry lesného prostredia a v roku 1991 založil katedru fytológie, kde až do dôchodku pôsobil. „Počas socializmu bolo ťažké obhájiť pozíciu na škole, najmä mne ako nekomunistovi,“ konštatuje. Svoj prácu na univerzite však miloval: „Lesárina“ je všetko od bunky rastlín po traktory, teda nesmierne pestrý odbor,“ hovorí spätne.

Milan Križo aj dnes žije folklórom, nemohol chýbať ani na nedávnej Očovskej hrude. Okrem toho mu radosť robia dve dcéry, dve vnúčence a manželka. Jeho príbeh ukazuje, že spokojný život sa dá prežiť vďaka aktivite, láske k povolaniu a pokore. Želáme mu veľa ďalších, krásnych rokov.

križo1.jpg

-ej-


 
 


Úvodná stránka