Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu

Prehľad správ

Igor Longauer: Jedna partia šachu trvá aj šesť hodínVytlačiť
 

Má 80 rokov a ešte stále hrá kráľovskú hru. Šach. Hovorí, že aj to ho okrem záhrady udržuje v dobrom zdraví. Známy zvolenský šľachtiteľ, poslanec mestského zastupiteľstva v rokoch 1994 – 1998, organizátor šachových turnajov, hráč a rozhodca. Igor Longauer.

Ako ste sa dostali k šachu?

Longauer šach.JPGKeď počas vojny otec s mamou nemali čo robiť, rozdali si šachovú partiu. Ja som sa rád díval a keď som mal 9 – 10 rokov, začal som hrať tiež. Otec bol všestranný, štátny úradník, vymeriaval železničné trate a hrával vo Zvolene za šachový klub. Inak šach vo Zvolene vznikol v roku 1919, takže budúci rok to bude 100. výročie. Za mojich mladých čias bolo vo Zvolene viacero šachových klubov a konali sa viaceré súťaže. My sme hrávali pri železničiarskom klube ZŽTK. Svoj klub mala napr. aj Bučina.

Bolo to živšie ako dnes?

Áno, organizovali sa aj drobnejšie turnaje, hralo sa na pracoviskách aj v školách. Na strednej škole sme v rámci krúžku chodili na okresné súťaže. Chodil som do meštianskej školy a vedľa v židovskej synagóge bola menza. A aby som nemusel chodiť na obed domov na Sokolskú ulicu, tak sme v menze hrávali so spolužiakmi šach.

Trénuje sa šach len hrou alebo aj inak?

Šach je šport. (Číta) Je to kráľovská hra, už celé tri tisícročia si sadajú k šachovnici ľudia mladí aj starí, ľudia rôznych povolaní. Všetkých spája láska k tejto prastarej hre, k 64-om čierno-bielym poliam a 32-om figúrkam. Kto hrá šach, posúva svoje figúrky s jediným cieľom – dať mat súperovmu kráľovi. Niektorí sa vrhajú dravo vpred a vidia len súperovho kráľa, iní trpezlivo postupujú so svojou armádou vpred a čakajú na svoju šancu.

Ako ste trénovali vy?

Študoval som si knihy a hlavne som hral. Pomáhal som organizovať súťaže, chodil som na všelijaké školenia. Keď som šiel študovať do Nitry na vysokú školu, sadol som si cez skúškové obdobie za stôl a hral som s chlapcami naspamäť. Oni mi diktovali a ja som vyhral. Ešte aj dnes mi to pripomínajú, keď sa stretneme.

Prečo je šach šport?

Predovšetkým je to náročné na kondíciu, pretože jedna partia trvá aj 5 – 6 hodín, ak sa hráči nedohodnú na remíze alebo nevyhrá lepší. Je to ako vo futbale, existuje jedna extraliga, dve prvé ligy, štyri druhé ligy a krajské súťaže. Napr. v máji som bol na medzinárodných majstrovstvách seniorov v Tatrách, z deviatich bodov som získal 4,5. Bol som v prvom kole s prvým nasadeným. Bol to Čech, veľmi dobrý. Vraveli mi, že som ho mohol poraziť, ale už som nevládal, hrali sme viac ako päť hodín, vysedeli sme si to a použili všetky ťahy. Sedieť pri partii je náročné, chce to režim. V lete, v takýchto horúčavách, to sa tiež nedalo vydržať.

Aký je váš osobný časový rekord?

Niekedy sa prehrá kvôli času. Ale teraz je to dobre vymyslené, za dve hodiny musíte urobiť 40 ťahov. Teraz sa ráta 30 sekúnd na každý ťah. Takže ak nestíhate ťahy, môžete prehrať, aj keď máte víťaznú pozíciu. Urobíte ťah a zapíšete si. Úvod je zvyčajne veľmi rýchly, pretože tí, čo už vedia teóriu, idú rovno na známe úvodné ťahy. Existujú otvorené a zatvorené hry.

Keď toľko hodín hráte, jete a pijete vôbec?

Áno, môžete si aj odskočiť na svoj čas alebo máte pripravené jedlo v taške. Povinnosťou domáceho hostiteľa je dať občerstvenie hosťom. Nie je to zákonné, ale je to také pravidlo.

Kde dnes hráte vy?

Hrám za Podpoľanie - Hriňovú a Stožok. 17 rokov som bol predseda TJ Slávia, mali sme kedysi A-čko, B-čko, mali sme mládež, dnes nikto nepribúda, chýbajú ľudia. Okrem samotného hrania som ústredný rozhodca. Rozhodoval som napr. na majstrovstvách sluchovo postihnutých v Piešťanoch. Pripravujeme vianočný turnaj, ktorý podporuje aj pani primátorka, teraz to bude 16. ročník. Chodí tam 80 – 100 ľudí.

Zvolen vychoval aj viacerých úspešných hráčov.

Áno, ak by som mal menovať, vychovali sme napr. Tomáša Likavského. Vo Zvolene bolo veľa dobrých hráčov, z ďalších známych, napr. Zolo Žambor, Emil Senko, ten mal vo februári 90 rokov, občas nás príde povzbudiť, Dr. Laco Duhan, z tých mladších Jano Valuška, majster športu v kompozičnom šachu.

Čo ženy v šachu, sú?

Sú, ale hrajú súťaž normálne s mužmi. Voľakedy bola povinnosť mať v 10-člennom družstve aspoň jednu ženu.

A čo mladá generácia?

Bohužiaľ, nemáme. Teraz v Krupine hrával syn lekárnika, ktorý je pre nás aj dobrým sponzorom. Hrávanie veľa stojí, cestuje sa na veľké vzdialenosti, chodíme 8-členné družstvo. Druhá liga sa hrá aj v sobotu, aj v nedeľu.

Aké sú vaše najväčšie úspechy?

Bol som majster okresu, postúpil som na krajské majstrovstvá. Je to ťažké povedať, lebo vždy sa hrá za celé družstvo. Musíte získať aspoň 4,5 bodu, aby ste súpera porazili. V každej súťaži je 12 hráčov.

Chodili ste hrávať aj do zahraničia?

Kedysi sme mali družbu s Juhosláviou, chodili sme tam hrávať priateľské zápasy. Teraz chodíme do Maďarska.

Sú v šachu vekové kategórie?

Len na turnajoch, ale inak môže za klub hrať 10-ročné decko aj 100-ročný dedko. Na súpiske má každý svoje poradie podľa počtu bodov a hrajú prví proti prvým v súperovom tíme.

Hrávate aj s rodinou?

Syn Martin hrával, je tiež rozhodca. Dcéru sa mi nepodarilo nahovoriť, má iné záujmy.

Koľko vás aktuálne hrá vo Zvolene?

Je nás registrovaných asi 25, z toho na súpisku sa dostane max. 20. Škoda, že sme museli zrušiť B družstvo a teraz nám chýbajú hráči. Teraz idem na turnaj, kde dali hodinu na každého hráča a 10 sekúnd na každý ťah. Je tam zvyčajne vložné, aby sme mohli vyplatiť rozhodcov a ostatný pomocný personál a takisto niečo získajú hráči. V každej súťaži je už dopredu určená výhra.

Je bežné, že sa hrá o peniaze?

Teraz áno. Napr. v Bystrici bude turnaj o 150 eur. V extralige sa teraz hrá o niekoľko tisíc eur.

Šach je dobrý tréning mozgu, rozvíjanie strategického myslenia.

Kedysi sme mali v klubovni napísané: V. I. Lenin: Šach je gymnastika mozgu. Čiže Lenin, večne živý. (Smiech)

Využili ste toto strategické myslenie v živote?

Človek si cibrí mozog. Myslím si, že aj vďaka tomu tak dobre vyzerám a cítim sa, denne robím na záhrade, hrám. Jednoducho, na tých 8 krížikov sa necítim. J

-eh-


 
 


Úvodná stránka