Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu

Prehľad správ

História mesta - Pustý hradVytlačiť
 

V ďalšom pokračovaní seriálu o histórii Zvolena sa budeme zaoberať obdobím spojeným s Pustým hradom. Opäť odpovedá PhDr. Ján Beljak, PhD., čerpáme aj z monografie o Zvolene z roku 2013 vydanej pri príležitosti 770. výročia obnovenia mestských privilégií. Tento rok si pripomíname už 775. výročie.

Aké sú prvopočiatky Zvolena ako mesta v 12. – 13-tom storočí?

Zvolenská sídelná aglomerácia postupne vznikala pri sútoku Slatiny a Hrona, chránená z juhu a západu meandrami oboch riek a pohorím Javoria. Vďaka ideálnej polohe predurčenej na kontrolu pohybu osôb a tovarov pri križovatke dvoch najdôležitejších dopravných ťahov vo Zvolenskej kotline sa jej jadrom stala osada Zvolen (villa Zoulum). Vyrástla pravdepodobne na starších rano- stredovekých základoch pozdĺž cesty Via Magna vedúcej Zvolenskou kotlinou na sever. Za jej časť sa považujú pozostatky viacerých osád z 9. – 13. storočia v intraviláne dnešného mesta Zvolen. Vedľa sídiel pôvodných obyvateľov (populi) vzniká pred tatárskym vpádom alebo krátko po ňom osada hostí (hospites) uvádzaných v obnovenej privilegiálnej listine Belu IV. (1235–1270) z roku 1243. Prvotné osady sa zrejme koncentrovali v blízkosti Zvolenského zámku. Poukazuje na to nález torza murovanej architektúry na jeho nádvorí považovanej za kostol sv. Mikuláša zo záveru 12. alebo začiatku 13. storočia. Do tohto priestoru sa lokalizuje aj kráľovská kúria spred 13. storočia, ktorá mohla tvoriť spolu s cirkevným okrskom na zámockej vyvýšenine ústrednú časť sídelnej aglomerácie Zvolena v 12. a 13. storočí.pusty-hrad-historia.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

 

V roku 1238 sa Zvolen pravdepodobne stáva kráľovským mestom. Listinu s udelením práv však strácame počas tatárskych nájazdov. Ako vieme, že to bol práve rok 1238?

Počas tatárskeho vpádu v roku 1241 do Uhorska sa Mongoli dostali pravdepodobne až do Zvolena a zrejme vtedy sa stratili pôvodné mestské privilégiá. Pri potvrdení výsad Zvolenu kráľom Belom IV. listinou z 28. 12. 1243 sa dozvedáme, že išlo o obnovenie slobôd, ktoré Zvolenčanom už udelil ten istý kráľ (asi v roku 1238). Bližšie časové určenie plynie z toho, že v Krupine už v roku 1238 žilo výsadné spoločenstvo Sasov. Zaujímavé je, že tieto práva vo Zvolene nezískali Nemci (hostia – hospites), ale tunajšie, pôvodom slovanské obyvateľstvo. Môžeme teda usudzovať, že domáci obyvatelia tvorili v tom čase v meste ešte významnú väčšinu. Po udelení mestských privilégií sa zo Zvolena postupne formuje vrcholne stredoveké mesto s typickým veľkým pretiahnutým hlavným námestím s farským Kostolom sv. Alžbety z prvej polovice 13. storočia a cintorínom v jeho centrálnej časti.

Čo znamená, že bol Zvolen kráľovským mestom?

Zvolen sa stal miestom, kde sa hlavne v 13. storočí často zdržiavali arpádovskí králi. Kráľovská prítomnosť určite prispela k tomu, že sa Zvolen stáva jedným z prvých miest s kráľovskými privilégiami. Vzhľadom na prítomnosť loveckej obory a hájnikov tu so svojím sprievodom trávili čas najmä na poľovačkách. Mesto získava právo slobodnej voľby farára, ďalej právo voľby richtára, ktorý sa stáva aj sudcom. Ďalšie právo sa týkalo slobodného rúbania dreva v chotári a lámania kameňa. „Zvolenčania“ boli oslobodení od platenia mýta, ako aj od hostiteľskej úlohy – dovtedy museli hostí privítať, prenocovať či nakŕmiť, teraz tak mohli robiť len, ak sami chceli.

Vieme, že v tomto období už vzniká aj Pustý hrad ako pevnosť na križovatke ciest. Prečo práve tento kopec?

Ide o križovatku ciest sever – juh a bod na trase známej cesty Via magna. Je to strategické miesto aj pre výber mýta a zastavovanie pocestných a obchodníkov. V 12. storočí sa hrad Zvolen – dnešný Pustý hrad stáva sídlom Zvolenského komitátu na čele so županom. Na uhorskom území mohlo byť v 12. storočí asi 70 komitátov. Prvú písomnú správu o území a súčasne aj o hrade s označením Zvolen prinášajú Gesta Hungarorum (Činy Uhrov) z konca 12. a začiatku 13. storočia. V jednom zo svojich príbehov anonymný autor opisuje vojenskú výpravu bájneho kniežaťa Borša do Zvolenského lesa, kde mal vybudovať opevnenia na obranu krajiny pred vpádmi Čechov alebo Poliakov. Prítomnosť kráľovského hradu nepriamo dokumentujú doklady o pobytoch panovníka vo Zvolene a správy o úrade zvolenského župana. Najstaršia správa o zvolenskom županovi je z roku 1222. Titulovaný je zvyčajne ako comes, ojedinele procurator. Župan mal široké právomoci pri správe kráľovských majetkov – súdnictvo, výber daní a poplatkov, ako aj otázky obrany a vojenstva.

Aký živý je život na Pustom hrade? Je známe, že sa tu konajú aj väčšie stretnutia a udalosti – ako napr. kráľovská svadba. Prečo si kráľ Belo IV. tak obľúbil práve Pustý hrad?

Pustý hrad kalendár 2010-OK.jpgKráli z rodu Arpádovcov a neskôr aj Karol Róbert a Ľudovít I. z rodu Anjou spomínajú Zvolen v listinách často ako miesto ich poľovačky. Okolité lesy tvorili širokú ponuku pre milovníkov lovu. Na hrade sa konala v roku 1247 aj spomínaná svadba Konštancie, dcéry Bela IV., s Levom, synom Haličsko-volynského kniežaťa, čím bola spečatená dohoda o mieri a jednote proti Tatárom. Hrad Zvolen bol zároveň dôležitým správnym centrom v susedstve banských miest s ich nerastným bohatstvom.

Je známe, že byť kráľovským mestom prinášalo aj nevýhody. Obyčajný ľud sa z tejto pocty asi až toľko netešil.

Áno, život ľudí poznačili návštevy panovníka, ktoré opisuje listina vydaná v Liptove. Keď prišiel kráľ do Zvolena, každých 30 poddanských usadlostí malo odovzdať do kráľovskej kuchyne vypaseného vola a trojročnú sviňu. Každá usadlosť musela venovať dvoru dve sliepky a štyri vajcia. Poddaní mali slúžiť so svojimi koňmi, vykonávať služby pri kráľovskom dvore, hrade, záhrade alebo podľa žiadostí kráľa.

Bol Pustý hrad niekedy dobytý alebo vážne zdevastovaný? Kedy ho obyvatelia definitívne opúšťajú?

Niekdajší hrad Zvolen bol obliehaný niekoľkokrát. Už počas tatárskeho vpádu v roku 1241 do Uhorska sa Mongoli dostali pravdepodobne až do Zvolena. Potvrdzuje to aj požiarová vrstva zistená pri výskume veže Dolného Pustého hradu. O útoku na hrad sa dozvedáme aj z listiny uhorského kráľa Ondreja III., ktorá bola vydaná 9. septembra 1290. Panovník vtedy odmenil ôsmich turčianskych a liptovských zemanov, ktorí sa vyznamenali pri obrane hradu Zvolen v čase už nebohého kráľa Ladislava IV.

Počas bezvládia po vymretí arpádovskej dynastie sa župani Zvolenského komitátu zmocnili správy hradu. V roku 1306 preto vojsko Karola Róberta z nastupujúcej dynastie Anjouovcov obsadilo hrady Zvolen, Ľupču, Dobrú Nivu a Plachtince, dovtedy ovládané Demeterom a jeho synovcom Dončom. Vtedy Pustý hrad zničil požiar, ktorého stopy nachádzame na celom Hornom aj Dolnom hrade. Dolný hrad už následne neobnovujú.

Definitívne je Pustý hrad opustený po roku 1451, keď Ján Huňady vypálil mesto Zvolen. Oproti Zvolenskému hradu postavil veľkú pevnosť vystrojenú zbraňami a vojskom. Jiskru znepokojoval rinčaním zbraní dovtedy, kým ho nedonútil viesť rokovania o mieri. Nevieme, či sa Huňadymu podarilo hrad dobyť. Opis obliehania, ako aj označenie hradu, žiaľ, neumožňuje ani určiť, či spomínaný tábor ležal oproti starému Zvolenskému hradu alebo oproti Zvolenskému zámku.

V dobe protitureckých vojen mohli čiastočne zachované stavby v areáli hradu slúžiť na pozorovanie okolia. O využití zrúcaniny hradu sa podrobnejšie dozvedáme z uznesenia z porady zástupcov banských miest v Banskej Štiavnici 15. mája 1564. Podľa tohto dokumentu mali zabezpečovať obranu regiónu pred vpádmi osmanských vojsk strážne veže, známe ako vartovky a jedna mala byť postavená práve na Pustom hrade.

-eh-


 
 


Úvodná stránka