Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu

Prehľad správ

Adriana Hrčková: „Ako dieťa som zaspávala s pohľadom na zimný štadión.“Vytlačiť
 

Adriana Hrčková: „Ako dieťa som zaspávala s pohľadom na zimný štadión.“

Adrianu Hrčkovú každý pozná ako Hrču. Najviac doma je v bráne a s hokejkou v ruke. Okrem toho je vyštudovaná grafička a svoj talent uplatňuje aj na sociálnej sieti svojho tímu ženských hokejistiek ŽHKM.

Hrčková.jpgAko ste sa dostali k ženskému hokeju?

Cez moje susedy, bývali sme na Balkáne. Spoluhráčkin otec, Miroslav Michálek (mimochodom , bývalý reprezentačný brankár SR) trénoval ženy a naši rodičia boli dobrí kamaráti. Ja som vždy chcela hrávať hokej, bol to môj sen. Rodičia spočiatku nesúhlasili, tvrdili, že je to pre dievčatá tvrdý šport, ale keď som veľmi dupala, že chcem, tak ustúpili. Mala som 14 rokov.

Čo vás na tom priťahovalo?

Ja neviem. Od malička som behala všade s hokejkou a keď bol hokej v „telke “, hneď som bola pri nej. Vždy som chcela byť brankárka, ale keď som prišla do klubu, bol tam pretlak brankárok. Neskôr bola len jedna brankárka, takže som dostala šancu.

Je ženský a mužský hokej rozdielny alebo sa proti sebe v jednom zápase môžu postaviť ženy proti mužom?

Určite nie. Ženský hokej nie je taký tvrdý ani rýchly ako mužský. Pri mužskom hokeji sú povolené „bodičky“. Niekedy to rozhodca prehliadne, ale nemalo by sa to diať. Pri mužoch práve naopak, tí sa riadne lomcujú.

Pri poslednom zápase proti Košičankám však došlo v tímoch k potýčke. O čo išlo?

Hrali sme proti Košiciam. Prvá tretina bola ok, ale druhá začala byť riadne napätá, Košičanky začali hrať riadne zákerne a tretia tretina už bola hrozná, hrali naozaj agresívne. Došlo aj k vulgárnym slovným výmenám a pästným súbojom. To už si naše hráčky nedali skákať po hlave.

Hokej je teda nie náhodou vnímaný ako agresívny šport.

Nemôžem tvrdiť, že hokej je až tak agresívny šport. Existujú aj tvrdšie športy, ako napríklad bojové. V každom kolektívnom športe, či už je to hokej, futbal, basketbal, volejbal atď ., dochádza k zraneniam či potýčkam. Samozrejme, adrenalín je v hokejových zápasoch niekedy veľmi vysoký, preto je hokej označovaný za tvrdý šport. Ale ženský hokej taký tvrdý nie je.

Nakoniec ste zápas s Košičankami vyhrali. Začína sa vám dariť.

V tomto zápase sme boli určite lepším tímom. Mali sme ho vo svojich rukách a výhru sme si zaslúžili.

Ako vyzerá váš tréning? Videla som na vašom Facebooku, že niektoré z hráčok trénujú aj pri práci v záhrade či nosení dreva.

(Smiech) Chodíme si pomáhať, keď niektorá potrebuje. Toto tak vyšlo, že sme nemali zápas, tak sme prišli pomôcť na dom s drevom. Tréningy inak mávame trikrát do týždňa väčšinou vo večerných hodinách. Niektoré dievčatá to berú vážnejšie, ale tie staršie, ktoré vedia, že sa do reprezentácie už nedostanú, to berú ako relax, prídu si zahrať pre radosť. Máme však aj mladšie hráčky, ktoré sú perspektívne, dosť trénujú, aj s chlapcami.

Vy máte ďalšie ciele alebo ste spokojná s tým, kde ste?

Mám už dosť rokov. Mňa to baví a teším sa z každého gólu, ktorý dáme a zápasu, ktorý vyhráme, aj keď na reprezentáciu to už asi nebude, hoci to bol vždy môj sen. Možno by sa to dalo, ale to by som potrebovala viac „zamakať “.

Rola brankárky v hokeji je ešte o niečo špeciálnejšia. Vraveli ste, že to bol váš sen. Prečo?

Neviem, ale prosto ma to lákalo. Baví ma to viac , ako dávať góly. Napríklad hrávame aj hokejbal a tam som zase hráč. Tam mi to v bráne nejde, nekamarátim sa s loptičkou. V hokejbale ma to baví viac, keď hrám, viem sa pri tom vyblázniť.

V bráne musíte sústavne sledovať zápas, prežívate adrenalín, ale nevybijete ho na ľade.

Stále musíte byť v pozore, lebo niekedy vás puk prekvapí aj z druhej strany. Už sa mi stalo, že som dostala aj z druhej strany gól, takže odvtedy si dávam pozor.

Je ženský hokej divácky príťažlivý viac pre ženy či pre mužov?

Diváci na naše zápasy veľmi nechodia, väčšinou sú to rodičia či známi, hráme skôr pre seba. Ale privítali by sme aj ostatných fanúšikov.

Stretli ste sa s predsudkami, že ako žena hráte hokej?

Predsudky konkrétne na mňa nie. Ale počula som od ľudí slová , ako napríklad: však ste ženy, vy patríte do kuchyne, nie na ľad. Zarážajú ma takéto názory , lebo si myslím, že každý by mal robiť to, čo ho baví. Aj keby to mal byť box.

Čo zranenia?

Žiadne vážne neboli, musím poklepať.

Aké sú vaše športové vzory?

Každý športovec niekoho má. Pre mňa to bol vždy Patrick Roy, pár rokov dozadu najlepší brankár v NHL. Nosil číslo 33, takže aj ja som si ho vybrala na svoj dres.

buda.jpgPodľa príspevkov na Facebooku to vyzerá, že ste dobrá partia v tíme.

Musím povedať, že sme veľmi dobrá partia. Je to ženský kolektív a v každom kolektíve sa stane nejaká hádka, ale vieme si sadnúť a vydiskutovať si to. Pritom najmladšia v tíme má 14 rokov a najstaršia je teraz na Cypre na misii, vojačka z Handlovej, tá má 46 rokov.

Má ženský hokej na Slovensku tradíciu?

Povedala by som, že zlatá éra už pominula. Ženský hokej vznikol na začiatku 90 . rokov. Pri jeho vzniku stáli kluby zo Žiliny a z Bratislavy, keď 28. 11. 1991 odohrali v Žiline prvé stretnutie v ženskom hokeji na Slovensku. Ešte pár rokov dozadu sa ženskému hokeju venovalo viac pozornosti a vtedy sa naša reprezentácia prebojovala aj na ZOH vo Vancouveri. Zúčastnili sa jej aj naše odchovankyne, Petra Babiaková a brankárka Monika Kvaková. Odvtedy akoby to upadlo, miesto toho , aby to napredovalo. Napr. v Bystrici bol klub Iskra, ktorý sa rozišiel a hráčky prešli do Zvolena. Najprv sa hnevali, že sa museli takto pokoriť a hrať so Zvolenom, ale teraz by už nemenili, aj keby sa Iskra znova obnovila. (Smiech)

Keď sa povie cyklistika, každý spomenie Sagana. Kto je na Slovensku top ženskou hokejistkou?

Na Slovensku jednoznačne Zuzana Tomčíková, ktorá bola vtedy aj na olympiáde a bola určite najlepšia.

Aké máte plány, dokedy chcete hrať?

Dokedy sa bude dať, aj do dôchodku, ak to bude možné. (Smiech)

-eh-

FOTO: Archív Hrčková


 
 


Úvodná stránka