Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu

Projekty

Pamiatková obnova a výskum veže na Dolnom hrade Pustého hradu vo Zvolene 2012Vytlačiť
 

2. júla 2012 začala ďalšia výskumná sezóna na Pustom hrade vo Zvolene.

Hlavným donátorom archeologického výskumu je už dvadsaťjeden sezón Mesto Zvolen. V roku 2012 sa podarilo tiež získať grant z programu Obnovme si svoj dom MK SR.

 

 

 

 

 

Medzinárodnú letnú školu archeológie podporil Medzinárodný vyšehradský fond a prostredníctvom vedeckých grantov prispejú aj Archeologický ústav SAV v Nitre a Katedra archeológie UKF v Nitre. Technické zázemie archeologickému výskumu poskytuje správca NKP Pustý hrad - Lesný podnik mesta Zvolen

Okrem poslucháčov archeológie zo strednej Európy sa výskumu a Letnej školy archeológie zúčastnili aj študenti univerzít z Turecka a stredoškoláci zo Zvolena a Banskej Bystrice. Archeologický výskum bol podobne ako v predchádzajúcich troch sezónach zameraný na priestor Dolného hradu. Na jeho vedení sa okrem vedúceho výskumu Jána Beljaka podieľali aj Noémi Pažinová, Kristína Kučeráková, Ondrej Žaár, Bohuslav Šebesta, Dominik Repka, Michal Šimkovic a Albert Loydl.

 

Výskum na Pustom hrade v roku 2012

 

Na nádvorí Dolného hradu boli realizované dve sondy v blízkosti hlavnej vstupnej brány. Jedna sa nachádzala pri jej vnútornej juhovýchodnej časti a druhá pri vnútornej severnej časti na nádvorí. Obe sondy boli na plochách, kde sme predchádzajúci rok zachytili zvýšenú koncentráciu archeologických nálezov. Predpokladáme, že práve v tomto priestore boli vybudované drevené hospodárske stavby. Medzi keramickými nálezmi sú v tomto priestore zastúpené črepy z vrcholného stredoveku (13. a 14. stor.), púchovskej kultúry z doby laténskej, kyjatickej a lužickej kultúry z doby bronzovej, a badenskej kultúry z neskorej doby kamennej. K najkrajším nálezom z priestoru brány patria zdobené bronzové kovania z konského postroja, strieborná minca z roku 1277 a železný nôž vykladaný zlatom a striebrom.

 

Hlavným objektom výskumu v roku 2012 bola opäť kráľovská rezidencia – obytná veža na Dolnom hrade. V roku 2012 sme sa zamerali na odkrytie severnej a východnej steny veže. Vďaka archeologickým nálezom z roku 2011 ju vieme bezpečne datovať do obdobia 13.-14. storočia, t.j. vznikla v prvých desaťročiach 13. stor. a jej zánik (potvrdený požiarovou vrstvou) predpokladáme na prelome 14. a 15. stor. Stavba s rozmermi 19,8 x 19,9 metrov dosahovala v dolných podlažiach interiérovú plochu takmer 180 m2. V najvyšších podlažiach až 225 m2. Múry veže sú murované z andezitu ukladaného do riadkov. Ich hrúbka v úrovni prvého podlažia dosahuje 3,3-3,4 m. V hornej neprístupnej časti torza sa zachoval fragment silne poškodeného vnútorného líca veže, ktorý zrejme súvisí s 5. podlažím. Podľa zamerania je možné v tejto úrovni rekonštruovať hrúbku múru na 220 cm. Zachovaný úsek líca pôdorysne presahuje zistený juhovýchodný vnútorný roh stavby z čoho je možné predpokladať, že hrúbka steny bola rovnaká na južnej aj priľahlej východnej strane. Torzo zachovaného juhovýchodného nárožia veže dosahuje výšku takmer 17 metrov. Pôvodnú výšku veže môžeme odhadnúť na minimálne 20 metrov.

 

Štvrtou plochou, ktorú sme v roku 2012 skúmali je priestor brány v tzv. spojovacom múre. Výskum pri juhozápadnom nároží veže Dolného hradu v roku 2010 jednoznačne preukázal, že tento múr tvorí súčasť Dolného hradu vo forme predsunutého opevnenia. Teleso hradbového múru je tu dodatočne priložené k nárožiu veže armovanému opracovanými kvádrami. Tzv. spojovací múr je od Dolného hradu v teréne čitateľný v dĺžke 200 metrov smerom na Horný hrad. V ďalšom 200 metrovom úseku je pravdepodobne už iba skalné bralo. 

 

Ján Beljak (vedúci archeologického výskumu)

 

Viac informácií nájdete na http://pustyhrad.com


 
 


Úvodná stránka